Zelený záblesk predstavuje vyhľadávaný atmosférický jav, ktorý sa obvykle pošťastí uvidieť trpezlivým pozorovateľom pri mori či vysoko v horách, ak je vzduch veľmi pokojný. Ako tento jav vzniká?
Tzv. zelený záblesk, prípadne ešte vzácnejší záblesk modrý, patrí medzi atmosférické javy, ktoré nemajú nič spoločné so samotným slnečným telesom. Ich podstatou je skutočnosť, že zemská atmosféra predstavuje optické prostredie, v ktorom sa svetelné lúče lámu.
Tzv. zelený záblesk, prípadne ešte vzácnejší záblesk modrý, patrí medzi atmosférické javy, ktoré nemajú nič spoločné so samotným slnečným telesom. Ich podstatou je skutočnosť, že zemská atmosféra predstavuje optické prostredie, v ktorom sa svetelné lúče lámu.
Aj keď sa to nezdá, zemská atmosféra tvorí optické prostredie, v ktorom sa žiarenie rôznych vlnových dĺžok láme. Ovzdušie sa chová v podstate ako obria šošovka o veľmi malej mohutnosti. A tak sa javy tzv. disperzie svetla výrazne prejavujú, až keď sa Slnko nachádza nízko nad obzorom. Hovoríme o tzv. astronomickej refrakcii, kedy je slnečný disk v dôsledku lomu svetla v atmosfére zdanlivo vyššie nad horizontom ako v skutočnosti.
Hodnota refrakcie však závisí od vlnovej dĺžky svetla, teda od jeho farby: Najväčšia je pre krátke vlnové dĺžky – modrú a fialovú farbu, najmenšia pre červenú. Ak sa teda nachádza disk našej hviezdy naozaj nízko nad obzorom a atmosféra je veľmi pokojná, dôjde k zdanlivému vertikálnemu posunu obrazu Slnka v rôznych farbách.
Posun je veľmi malý, vo väčšine slnečného disku sa opäť zloží v biele svetlo. Úplne hore by sme však našli fialový a modrý cíp, ale uvedeného žiarenia nie je veľa, takže je separátne pozorovateľné len výnimočne. Ďalej ide o prebytok zeleného žiarenia, ktoré tvorí podstatu tzv. zeleného záblesku. Nasledujú žlté, oranžové až červené odtiene, ktoré splývajú. Ak sa vám podarí pri západe Slnka pozorovať onen zelený cípok, práve ste uvideli zelený záblesk.
