Súčasné stavebníctvo a urbanistický dizajn čoraz viac vyžadujú materiály, ktoré presahujú bežnú estetiku a prinášajú do priestoru hmatateľný odkaz geologickej histórie. Zatiaľ čo betónové konštrukcie a veľkoformátové sklo dominujú mestským novostavbám, vidiecke usadlosti aj moderné rodinné domy na predmestiach volajú po návrate k surovým textúram a maximálnej odolnosti voči času.
Pri navrhovaní obvodových fasád, gabionových náhrad, soklov a oporných múrov sa architekti obracajú k rôznorodým horninám od pieskovca až po odolný čadič. Každý vyťažený blok disponuje unikátnou textúrou, farebnou hĺbkou a specifickou patinou, ktorú umelé náhrady dokážu iba povrchovo imitovať. Práve štiepaný kameň v sebe nesie dokonalú kombináciu surovej sily a estetickej nadčasovosti, pričom bez problémov odoláva teplotným výkyvom, prudkým daždom aj mechanickej záťaži. Lomový vzhľad vytvára na oslnených stenách pôsobivú hru tieňov a dodáva celému objektu nezameniteľnú pečať stability.
Samotná realizácia a murovanie či lepenie týchto nepravidelných prvkov však patria k najnáročnejším murárskym disciplínam. Na rozdiel od presných tehál alebo kalibrovaných obkladov vyžaduje práca s ručne alebo strojovo lámanými kusmi obrovskú dávku trpezlivosti, priestorovej predstavivosti a citu pre skladbu jednotlivých tvarov. Remeselníci musia neustále vyrovnávať nerovnosti, kombinovať rôzne veľkosti formátov a zabezpečiť, aby celková hmotnosť vrstiev neohrozila stabilitu podkladovej konštrukcie. Nevyhnutnosťou je použitie vysoko flexibilných lepidiel s extrémnou prídržnosťou alebo špeciálnych maltových zmesí odolných voči mrazu a vlhkosti.
Údržba dokončených plôch spočíva najmä v aplikácii špeciálnych hĺbkových impregnácií, ktoré zamedzia priesaku vody a tvorbe výkvetov. Správne ošetrený exteriér potom vyžaduje len minimálnu starostlivosť a dlhé roky si uchováva svoj pôvodný ráz.
